Ako si macík kúpil počítač.
„Miško, nehraj sa stále na tom počítači! Choď sa hrať von!“ volala mamička na Miška. Hnevala sa na neho. Veď stále sa len hral na počítači. Nešiel ani von, ani si nečítal knižku. Dokonca sa prestal hrať aj so svojím plyšovým macíkom.
„Miško, poď sa so mnou hrať,“ ťahal Mrmlík Miška za rukáv košele, ale Miško nespustil oči z počítača.
„Počkaj! Neskôr,“ odvrkol Miško.
Do izby vošla mamička a videla, ako macík stále sedí pri Miškovi a chce sa s ním hrať.
„No Mrmlík. Čo budeme s tým Miškom robiť?“ oslovila mamička macíka. Macík len pokrčil ramenami. Mamička prišla k Miškovi.
„Máš dve minúty na to, aby si vypol počítač!“
Miško nespokojne zabručal skoro ako medveď, ale počítač nakoniec predsa len vypol. Nespokojne sa ponevieral po izbe. S čím sa má hrať? S týmito autíčkami? Veď na počítači sú iné autá. Pekné, farebné a hlavne rýchle. Znechutene sa pozrel na macíka.
„Ako sa budeme hrať?“ spýtal sa macíka.
„Poďme von!“ potešil sa Mrmlík.
„Von a čo tam?“
„Naučíš ma bicyklovať,“ odvetil macík.
Miško mávol rukou. Nechcelo sa mu ísť von. Stále myslel na to, že keby mamina prišla o niečo neskôr, mohol vyhrať celé preteky. Naskákali by mu body a on by sa dostal do vyššieho levelu. Možno by si už mohol vyberať aj silnejšie a ešte rýchlejšie autá.
Miško prešiel potichučky do kuchyne. „Super,“ pomyslel si. Na stole ležal ocinov mobil. Rýchlo ho vzal do ruky a frčal do detskej izby.
„Takto to nepôjde,“ nahneval sa ocino, keď uvidel Miška hrať sa na jeho mobile.
Miško sa zľakol a čakal prísny trest. A veľmi sa čudoval, keď počul ďalšie ocinove slová.
„Miško sa tu stále hrá na počítači alebo na mobile a Mrmlík nemá čo robiť. Mrmlík si musí kúpiť počítač.“
Miško neveril vlastným ušiam. Rýchlo vybral pokladňu. Ale macík potrebuje peniaze. Otvoril pokladňu a macíkovi dal všetky peniaze, ktoré mal v pokladni.
„Môžeš si prísť ku mne vybrať počítač,“ povzbudil Miško macíka. Ale napadlo ho, že síce má pokladňu, má aj predajňu – jeho izbu, ale nemá počítač pre macíka. On nemôže mať taký počítač, ako má Miško. To by sa s ním nevedel hrať. A tak Miško po mesiaci konečne zobral do rúk skladačky a vyrábal počítač.
Macík mu rád pomáhal. Žltá obrazovka, červená klávesnica, zelená myš. Aby si macík mohol vybrať počítač podľa seba, Miško vyrobil štyri počítače. Až potom sa Mrmlík postavil pred pokladňu a Miško za pokladňu. Miško sa musel veľmi usilovať, aby si macík nakoniec nejaký počítač kúpil. Jeden sa mu nepáčil, lebo mal veľkú obrazovku. Druhý nemal wifinu, tretí mal príliš pomalý Windows. Ale nakoniec sa to podarilo. Večer, keď už mali ísť do postele, si macík konečne kúpil vytúžený počítač. A Miško dostal kooopec peňazí, ktoré si uložil do pokladne.
Mrmlík sa usadil v detskej izbe a pustil si počítač. Miško sa spokojne usmieval. Keďže už bol večer, Miško poupratoval detskú izbu. Sám. Lebo macík sedel za počítačom. Potom pripravil macíkovi večeru. On sa zatiaľ išiel najesť do kuchyne a potom umyť zuby. Neponáhľal sa. Ale aj napriek tomu, keď sa vrátil do detskej izby, večera chladla na stolíku pri macíkovi.
„Mrmlík a ty si to prečo nezjedol?“ opýtal sa Miško. Ale nedostal žiadnu odpoveď.
„Halo, Mrmlík. Počuješ, čo sa Ťa pýtam? Prečo si sa ešte nenajedol?“
„Počkaj, hneď, hneď,“ odsekol Mrmlík. Miško sa pozrel, čo robí Mrmlík na počítači. Práve sa snažil predbehnúť to najrýchlejšie auto celých pretekov.
„Dohraj to, aby sme mohli ísť spať.“
„Hej, hej,“ neprítomne odvetil Mrmlík. Ktovie, či vôbec vnímal, čo mu Miško povedal.
Miško si vybral encyklopédiu. Listoval, listoval a nepočul nič iné, len vrčanie pretekárskych áut. Mrmlík sa netváril, že by chcel počítač vypnúť.
„Mrmlík, okamžite to vypni!“
„Za chvíľu,“ odvrkol Mrmlík.
„Okamžite!“
„Hej, hej,“ odvetil Mrmlík a spustil nové kolo pretekov. To už Miška naozaj nahnevalo. Schytil Mrmlíka na ruky a vypol počítač. Mrmlík začal plakať ako o dušu.
„To čo robíš, Mrmlík? Okamžite jesť a spať,“ hneval sa Miško. „Správaš ako nejaký závislák,“ vypadlo Miškovi z úst. O chvíľu prišla do izby mamička.
„A vy ešte prečo nespíte?“ spýtala sa mamička.
„Lebo Mrmlík sa nevedel odtrhnúť od počítača.,“ žaloval Miško. „Nemali ste mu dovoliť počítač. Treba s tým niečo robiť. Zajtra len pol hodina dosť! Veď to by celé dni len sedel pri počítači a ani by sa so mnou nehral.“
Mamička sa pozrela na macíka a sprisahanecky na seba žmurkli.
Konečne zhaslo svetlo a obaja kamaráti zaspali. Prvý sa ráno zobudil Miško. Spomenul si, že včera nedohral preteky. Teraz mama aj ocko spia. Možno by si mohol pustiť počítač tak, aby si to nikto nevšimol. No potom sa zháčil. „Len pol hodinu a dosť,“ povedal si. „To predsa musí platiť aj pre mňa. Lebo inak by som to nemohol žiadať od Mrmlíka.“
„Mrmlík, spíš?“
Ale Mrmlík už nespal. Vzal do ruky vankúš a bum s ním do Miška. A Miško nelenil a rýchlo mu to vrátil. Vznikla z toho poriadna vankúšová vojna. Keď už obaja nevládali, zo smiechom sa hodili na posteľ a spoločne sa smiali. A keď prišla za nimi mamička, obaja sa chválili, aké hneď ráno zažili dobrodružstvo.