Augustín Marko
Už od svojej mladosti som rád vymýšľal príbehy. Slohové práce na škole boli moje obľúbené chvíle a neodrádzalo ma ani moje hrozné písmo a škaredá úprava. Keď som sa po prvý raz "vážne" zaľúbil, bolo rozhodnuté. Začal som písať knihu. Od piatej triedy na základnej škole až po prvý ročník strednej som naozaj napísal knihu. Vyjadrovala moje detské city k imaginárnej dievčine, ktorú stelesňovala vždy iná spolužiačka. Kniha sa veľmi nevydarila. No tieto roky ma naučili trpezlivosti a láske k papieru a písaciemu stroju. Počas štyroch rokov na strednej škole som ako šéfredaktor školského časopisu zápasil so svojimi spolužiakmi a pravidelne som ich nútil, aby mi dodávali aktuálne príspevky.
Nemali sme to ľahké počas rokov socialistického školstva. Roky útlaku, ale dnes aj roky opradené výhovorkami a sťažnosťami na niekoho, kto nám všetko dobré zakazoval a všetko zlé prikazoval. Mal som šťastie, či Boh mi vydláždil cestu? Počas môjho šéfovania v redakčnej rade na škole som nezaznamenal na seba jediný nátlak z profesorského zboru. Snáď všetci ma podporovali a mi fandili. A to napriek tomu, že som si po svojich rodičoch a aj zo základnej školy niesol posudok nábožensky zaťaženého študenta. Sloboda a dôvera profesorského zboru a hlavne tých, ktorí ma povzbudzovali na ceste mojich začiatkov ma núti úprimne poďakovať. Často rád spomínam hlavne na moju slovenčinárku, ktorá sa štyri roky musela trápiť s mojim nečitateľným písmom. A vlastne na všetkých, ktorí vo mne budovali pocit y zodpovednosti a učili ma zamýšľať sa nad problémami svojich blížnych.
Študentské a nakoniec aj tie ostatné roky mladosti ušli ako voda. Je to tak. Písať sa mi nechcelo, alebo som ani nemal čas. Z času na čas poviedka, alebo krátka rozprávočka. No deti postupne vyrástli. Postupne vylietavajú na vysoké školy a človek pociťuje akúsi neužičotnosť svojho života. Kríza stredného veku. Riešenia môžu byť rôzne. Jedným z nich je naplniť dom novým prírastkom a tešiť sa z detského plaču. Dobrým riešením je aj pustenie sa do práce v tom, čo sme v mladosti museli opustiť. Ja som sa poistil a vrátil som sa do mladosti oboma spôsobmi. A tak kým manželka rozmýšľa nad menom pre dieťa, ja som sa s plnou vervou pustil do písania. Pravda, už to nie je len holé dobrodružstvo, ako v mladosti. Už do riadkov svojich kníh, či poviedok chcem vpísať trošku filozofie, svetonázoru, náčrt riešení pálčivých problémov ľudstva. Ale všetko len na pozadí. V popredí je dobrodružstvo, láska, porozumenie. No a samozrejme rozprávky. Také, po ktorých sa deti nebudú báť. Ktoré ich nebudú učiť agresivite a ktoré nebudú končiť fyzickou likvidáciou nepriateľa.
Dnes som len na začiatku dlhej cesty. Podarí sa mi zaujať čitateľa tak, aby som ho neotrávil všadeprítomnou komerciou? Či sa mi to podarí, ohodnotíte vy.
Ešte doplnenie po pár mesiacoch. Moja odmlka bola spôsobená krásnymi starosťami o malého Miška. Narodil sa 1.11.2010 a tak sme už veľký. Preto dúfam, že na tieto stránky budú pribúdať opäť nové veci. Tak sa sem občas zase príďte pozrieť.
Augustín