Boh v mojom živote
Nie je to tak dávno, čo som bol v istom spoločenstve a témou nášho večera bolo svedectvo. Svedectvo ako Boh pôsobí v mojom živote. Keďže asi väčšina z nás osobne nezažila priame oslovenie Bohom, v miestnosti sa debata rozvíjala veľmi rozpačito. Dokonca začiatok vyznel skôr ako monológ. Jeden priateľ rozprával, ako v istý čas dostal jasné vnuknutie, aby podporil kňaza v dobrej veci. Povzbudený kňaz rozbehol náročnú prácu. Prekážky nedali na seba dlho čakať. Časová zaneprázdnenosť majstrov, potom jedna smrť majstra, neskôr druhá smrť. Načo to ďalej rozvíjať. Boj dobra a zla. Kto zvíťazí? Začaté práce, rozsypaná firma. Avšak Boh si prostriedky našiel a dielo bolo v požadovanom čase a takmer na deň dokončené. Lebo Boh vždy pomôže, keď plníme jeho vôľu. Vždy, keď reagujeme na jeho volanie.
Teraz sa rozrozprávali už aj ostatní. Nevyliečiteľná žena, ktorá po modlitbách ozdravela a teraz po vnuknutí Boha, chodí po stretnutiach, na ktorých svedčí o neskutočných skutkoch nášho Boha.
Situácie, kde firma už už išla do krachu, ale zrazu sa objavila platba a firma sa zázračne zachránila.
Spomenul som si na svoje štátnice. Na nešťastný výber otázky, ale na zázračný rozhovor so skúšajúcim, ktorý sa po našom rozhovore a mojom priznaní, že z danej otázky neviem ani zaťať, rozhodol, že ma on bude skúšať práve z otázky, ktorú som nevedel. Bol som presvedčený, že nebyť tohto veriaceho skúšajúceho, štátnice by som neurobil. A dodnes Bohu ďakujem, že bol natoľko milosrdný a poslal mi do cesty človeka, ktorý mi jeho milosrdenstvo sprostredkoval.
Krásne príbehy. Chytajúce za srdce. Zaznel návrh, aby sme tieto príbehy porozprávali aj naším deťom. Tínedžerom, ktorí sa zabávali vo vedľajšej miestnosti. Nech aj oni počujú, ako Boh zasahuje do našich životov.
Sklonil som hlavu, oči som si zakryl rukami. Rozmýšľal som. Čo vlastne chceme povedať tým našim deťom? Že ak budeme dobrí veriaci, tak budeme v živote šťastní a budeme obklopenými Božími zázrakmi?
Spomenul som si na trochu iný príbeh. Príbeh jednej dvojice. Jednej rodiny. Určite sa aj oni pokladali a dodnes pokladajú za dobrých veriacich. Za tvrdej totality nebojácne alebo len z naivného neuvedomenia si nebezpečenstva? chodili v Bratislave na tajné stretnutia veriacich. Po skončení školy sa vzali, odišli bývať do svojho rodiska mimo Bratislavu. Postupne sa im narodili tri deti. Oprava staršieho domu, starostlivosť o tri malé deti, splácanie pôžičky. To všetko spôsobili, že na duchovný rast ostalo akosi málo síl a rodinka pociťovala hlad po duchovnom živote. Výmena farára v dedine načrtla nové horizonty. Stretnutia dospelých, vianočný spevokol, viachlasné pašie, divadlo k Veľkej noci. Ľady sa pohli, do dediny prišla aktivita. Milovaná manželka všetky svoje sily venovala rodine, aby manžel mohol obetovať čas pre farnosť. Konečne cítili, že robia to, čo od nich chce Boh a duchovne rastú. Až,... až zrazu sa nie vždy všetko dalo stihnúť. No pán farár mal obrovský dar manipulovať s človekom. A keď sa už nedalo inak, skúsil to aj cez svätú omšu. S plačom počas premenenia. Dedina bola hore nohami. Všetci rozprávali iba o pánu farárovi. Manžel sa rád zdieľal so svojou manželkou a detailne opisoval takmer dennodenné stretnutia s kňazom. Je to svätec alebo blázon? Manžel začal mať problémy so spaním. Nočné mory ho sprevádzali už niekoľko týždňov. Kňaz sa z času na čas zastavil u nich doma a rozprával absurdné historky. Medzi iným o svojom nákupnom košíku plným alkoholu, ktoré tam on nedal. Bol to svätec alebo alkoholik? Manžel akosi neskoro spozoroval manželkinu zmenu. O pár týždňov ju musel odviesť na psychiatriu. Doma ostali tri deti od dvoch do šesť rokov. Bez mami. Vo chvíli, keď sa rodina pokúšala o svoj duchovný rast, prišla studená sprcha. Kde bol vtedy Boh, ktorý robí pre tých, ktorí v neho veria, zázraky? Otec sa často pozrel na svoje tri deti a pýtal sa prečo? A keď už nedostal odpoveď na prečo, tak prosil aspoň o vysvetlenie. Ako má chápať svoju situáciu? Kde je vôľa Boha? Prečo je jeho vôľa zničiť rozvíjajúci sa duchovný život? Modlil sa, modlili sa jeho známi, modlili sa sestričky v kláštore. Manželka prišla domov po šiestich týždňoch tesne pred Vianocami. Rozsypaná, zničená, zneistená. Po Vianociach sa situácia opakovala a nový návrat bol opäť po šiestich týždňoch.
Manželka už stabilizovaná, schopná sa postarať o deti. Ale nie vyliečená. Stabilizovaná, ale s opakujúcimi sa recidívami. On aj ona mali 31 rokov. Ich šťastní život skončil skôr ako začal. Modlili sa málo? Neverili dostatočne? Nezaslúžili si Božie požehnanie? Ako to vlastne je?
Stále som so zažmúrenými očami rozmýšľal, ktorý z týchto príbehov by bol pre našu mládež viac podnetný. Ten s koncom ako v americkom filme, alebo ten, ktorý čaká na 99 percent kresťanov. Ten rozprávkovo sladký, ktorý hovorí o tom, že nakoniec sa všetko na dobre obráti, alebo ten reálny, ktorý nakoniec skončí predsa len smrťou.
Aj jeden aj druhý príbeh je pravdivý. Ale dnes je tendencia ľuďom ukazovať len a len krásny život. Aký rozdiel je v tom, keď v reklamách vidíme krásneho, zdravého úspešného človeka a stačí len tá správna strava alebo správne poistenie ..... A my mu chceme ukázať niečo podobné. Zase krásneho, úspešného, šťastného. Len sa treba pomodliť. Lúsknuť na Boha prstami a všetko je vyriešené.
Nie, tak to nefunguje.
Boh k nám hovorí. My musíme počúvať jeho hlas. Musíme plniť jeho vôľu. Ale aj tak zomrieme. Boh nad nás nepostaví slávobránu. Pretože Boh nás neodmeňuje v tomto živote.
Ako sa zachová mladý človek, ktorý bude počúvať o Bohu, ktorý nám dáva šťastie a radosť - ale v podobe zdravia, úspechu, či v úspešnej firme a zrazu zažije ten iný príbeh? Pochopí, že Boh síce robí zázraky, ale nie preto, aby sme tento život prežili v pohodlí. Nakoniec, podobne sa správali aj ľudia v Ježišovej dobe. Naháňali Ježiša so svojimi chorými a on ich uzdravoval. No pochopili neskoro, že on ich uzdravuje nie preto, aby boli zdraví fyzicky, ale preto, aby okolie uverilo, že ich môže uzdraviť aj duchovne.
Ak by som raz hovoril príbeh onej dvojice mladým ľuďom a ľuďom, ktorí nechápu prečo k nám prišiel Ježiš a ktorí nechápu, čo pre nás Boh pripravil, kedy to dostaneme a čo je vlastne Život, k príbehu by som ešte dodal pár viet.
Napriek tomu, že rodinka si zažila nepríjemnú chorobu, ktorá navždy poznačila a obmedzila okrem iného aj ich duchovný život, nezanevreli na Boha. Pretože verili v Boha, ktorý miluje každého človeka. Aj veriaceho, aj neveriaceho. Verili v Boha, ktorý síce nerobí zázraky na počkanie, ale ani nešľahá bičom nikoho. Ani veriaceho, ani neveriaceho. Verili, že tento svet aj s jeho chybami vytvorila naša pýcha, naše hriechy, naše odmietnutia Boha. A preto sme stratili raj. Stratili sme raj, ale získali sme slobodu, s ktorou ........
Do pol druhej sme niektorí diskutovali o rôznych veciach, ale hlavne o pôsobení Boha vo svete. Ako dobre mi padlo, keď som na druhý deň počul v kázni miestneho kňaza odpovede na naše mnohé otázky. Krásna odpoveď Boha. Áno, Boh pôsobí. V našich mysliach. On dáva odpovede prostredníctvom ľudí. Aj cez slová veriacich aj neveriacich. Vždy bude na svete aj kúkoľ. Zbytočne sa pokúšame vytvoriť dokonalý svet. Hoc by sme to chceli aj v Božom mene, nepodarí sa nám to. Lebo sme si vybrali svet slobody. Pretože tento svet taký musí byť. Ale Boh pre nás vytvoril iný svet. Vtedy, keď už budeme vedieť a uznáme, že sme slabí, že my dokonalí svet nemáme šancu vytvoriť, vtedy budeme uvedení do iného sveta. Sveta, v ktorom už nebude čas a nebude sa vyvíjať. Tak ako povedal Benedikt XVI. Bude to svet, kde budeme neustále stále viac a viac spoznávať Boha v jeho nekonečnosti. A tak ako je Boh nekonečný, tak mi ho budeme nekonečne a stále spoznávať. A to je jedno z mnohých fantastických vecí, čo pre nás Boh pripravil.
Po pár dňoch som sa stretol s ďalším krásnym jednoduchým svedectvom. A ako svieži vánok na mňa zapôsobili slová istej starej pani v televízii, v relácii Naj dedinka Slovenska. Zomreli jej až dvaja dospelí synovia. Jeden už dávnejšie na leukémiu, druhý pred dvoma rokmi na infarkt. Martin Nikodým sa jej pýta: "A čo vás drží pri živote, že ešte stále ste taká vitálna? Ako to zvládate?"
"Nuž, len s Božou pomocou", jednoducho odvetila. Že to nehovorila len ako klišé potvrdzovalo Božské srdce zavesené na stene. Aj ma prekvapilo, že také úprimné a krásne svedectvo sa dostalo na obrazovky dnešných masmédií. Viera bola bez podmienok. Svedectvo - v živote vám bude ťažko, vaše sny sa nesplnia. Ale Boh je tu a miluje vás. Preto sa nevzdávajte.