Čo je opozitum viery?
Poznám jedného šikovného kňaza, ktorý s veľkou obľubou vyhlasuje: „Opak veriť je overiť“.
Iste. Ale len v prípade, ak tento pojem posunieme do negatívneho pásma, kde už ale má slovenčina presnejší pojem - nedôverovať. A synonymum k nedôverovať je neveriť. A to je už antonymum k veriť. Nižšie som z výkladových a synonymických slovníkov pridal výklad a synonymá k slovám veriť, neveriť, overiť. V slovenčine sa veru slovo overiť nejaví ako antonymum k slovu veriť.
Táto úvaha by mi pripadala úplne zbytočná a kontraproduktívna, keby sa v mojom okolí táto veta v poslednom čase neobjavovala tak často. Ktovie čo je príčinou takéhoto postoja. Niekedy mi to však až evokuje niekoho strach. Akoby sme sa báli o Božiu pravdu. Akoby sme sa obávali, že našim rozumom , logikou, úprimným myslením dokážeme, že Boh neexistuje. Bojíme sa, že zrazu prídeme o našu pravdu. Nečudujem sa tomu. Veď podobné zápasy a vzďaľovanie sa náboženstva od rozumu - to sa v dejinách stávalo často. A nikdy to pre náboženstvá nebolo dobré.
Neveríme, nedôverujeme rozumu. Aj s takýmto citátom som sa stretol: „Snažiť sa pochopiť vieru; Boha; jeho tajomstvá,...to je pýcha rozumu“. Byť pyšný na rozum, myslieť si, že náš rozum je vrcholný nástroj na spoznávanie sveta, spoliehať sa len sa samého seba, áno, to je pýcha. Ale snažiť sa pochopiť Boží rukopis na tomto svete, to by mala byť naša povinnosť.
Popierať rozum pri chápaní viery nie je práve najbezpečnejšia cesta. Lebo práve vtedy označíme vieru za naivnú predstavu, ktorá nechce počuť pravdu. Je potom viera ešte vierou? Nestotožníme ju s poverou? S mýtom? S rozprávkou?
Prečítam kúsok z diela Úvod do kresťanstva od Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI a to hlavne preto, aby sme sa nebáli rozumu. Ide o tretiu kapitolu Boh viery a boh filozofov. Je dobré si prečítať celú kapitolu, ale hlavne prvú podkapitolu Rozhodnutie sa ranej Cirkvi pre filozofiu .
„Antické náboženstvo teda stroskotalo na priepasti medzi Bohom viery a bohom filozofov, na totálnej diastáze medzi rozumom a nábožnosťou. Keďže sa nepodarilo obe zjednotiť, ale v rastúcej miere sa rozum oddeľoval od nábožnosti, Boh viery sa oddeľoval od boha filozofov, znamenalo to vnútorný pád antického náboženstva. Kresťanstvo by tiež stihol rovnaký osud, keby sa rozhodlo pre rovnaké odrezanie od rozumu a pre podobné stiahnutie sa do čisto náboženskej oblasti, ako to hlásal Schleiermacher a ako to paradoxným spôsobom vidieť aj u veľkého Schleiermacherovho kritika Karia Bartha.“
A ešte jeden citát:
„Oba postupy nám nástojčivo pripomínajú našu prítomnosť. V situácii, keď sa zdá, že pravda kresťanstva zmizla, sa v boji o kresťanstvo opäť odzrkadľujú obe metódy, s ktorými chcel antický polyteizmus kedysi podoprieť svoj smrteľný zápas, a predsa neobstál. Na jednej strane vidno ústup od pravdy rozumu do oblasti holej zbožnosti, čírej viery, čistého Zjavenia; ústup, ktorý sa – či chceme, alebo nechceme, či si to priznávame, alebo nepriznávame – fatálnym spôsobom podobá ústupu antického náboženstva od Logosu, úteku pred pravdou ku krásnemu zvyku, od „fyzis“ k politike.“
A ešte jeden:
„Pôvodná kresťanská opcia je naproti tomu úplne iná. Kresťanská viera si zvolila – ako sme videli – namiesto bohov náboženstiev boha filozofov, to znamená, namiesto mýtu holého zvyku samotnú pravdu bytia. Preto museli členovia prvotnej Cirkvi čeliť výčitke, že sú ateisti. Vyplývala z toho, že Cirkev naozaj úplne odmietala svet antického náboženstva, že všetko v ňom vyhlásila za neprijateľné a všetko odsunula nabok ako prázdny zvyk, ktorý stojí proti pravde.“
Samozrejme, je potrebné si prečítať celú kapitolu. Pretože ak sme si na začiatku prečítali, že prvotná Cirkev si vybrala za svojho Boha, boha filozofov, musíme si v ďalších riadkoch prečítať, že tomu bohu filozofov dala celkom nové atribúty.
Nie, opak veriť nie je overiť. Ak by sme to takto chápali, rozum a vedu by sme dali do príkreho protikladu. Avšak využívanie rozumu, zodpovedná veda nie je proti viere ani proti Bohu. Zodpovedná veda objavuje princípy Božieho stvorenia. Chápať vieru ako cieľ a udržovať sa v nevedomosti sa mi nezdá ako správne využívanie našich talentov. Veď objavovanie Boha musí byť také krásne. Mnohí myslitelia si predstavujú večnú blaženosť práve v nekonečnom objavovaní a spoznávaní nekonečného Boha. Prečo sa tomu chceme umelo brániť v tomto svete? Viera nie je cieľ. Je to len prostriedok. Človek nie je schopní rozumom pochopiť a spoznať Boha a jeho tvorivosť. Avšak rozumom môžeme poodkryť fragmenty jeho stvorenia. Sú to určite len malé čiastočky a slovami apoštola by sme mohli povedať, že aj tie čiastočky vidíme len akoby v zrkadle. Nech objavíme a poodhalíme akékoľvek množstvo týchto fragmentov, vždy nám ešte ostane nekonečné množstvo neodhaleného, kde sa spoľahneme na našu vieru. Veriť a overiť musí kráčať v symbióze a len vtedy nakŕmime svoje telo ako aj ducha. Telo a rozum overenými skutočnosťami, ducha silnou vierou. Overením si, predsa nedegradujeme pravdu. Iba potvrdzujeme to, v čo sme verili.
Ešte dávno v minulosti som počul krásny príbeh. Malý syn uveznený v horiacom dome, stojací v okne na poschodí. Dolu pod oknom stojí otec, matne vidí siluetu svojho syna. Pod oknom požiarnici roztiahli záchrannú plachtu, ktorú syn pre dym nevidí. „Skoč!“ Kričí otec. „Oci, ale ja ťa nevidím.“ Ale ja ťa vidím. Skoč!“ Verí, že je dolu plachta. Dôveruje svojmu otcovi. Skočí a tým si overí, že tam naozaj bola. Znehodnotí tým svoj vzťah k otcovi len preto, že už „neverí“, ale vie! že ho otec miluje? Vrtáci ma možno napadnú, že oni za overenie pokladajú, že by chlapec niečím rozohnal dym a až keby tam uvidel plachtu a otca, až potom by skočil. Iste, aj to overiť. Ale len by bola neviera, nedôvera a preto si situáciu najprv overil. Ale on veril a svojím skutkom nakoniec tiež overil. Chcem týmto príbehom len ukázať, že „overiť“ nemá k viere a neviere žiadny vzťah.
Alebo ešte jeden príbeh. Teraz skutočný. Keď Mária Magdaléna povedala apoštolom, že stretla Ježiša, neostali v dome. Ale sa rozbehli k hrobu. Presvedčili sa. Overili si. Peter len nedávno povedal: “Ty si Kristus, Syn Boha živého“. Peter veril. Veril v Ježiša ako Boha. Ale až rozum mu povedal, že to čo Ježiš hovoril o svojom zmŕtvychvstaní, je toto opustenie hrobu. Tomáš zrejme tiež veril, že Ježiš je Boží Syn. Možno len nepredpokladal, že Ježiš by sa im potreboval ukázať. Ježiš rozplýva jeho pochybnosti a Tomášova viera sa stala po overení určitých faktov ešte účinnejšia. A práve na základe overených faktov Ježišových učeníkov môžeme veriť aj my. Overených ich mučeníckou smrťou!
Čo je teda opozitum od slova veriť? Prečo nie ne-veriť? „Daj nám znamenie“, lebo mi ti neveríme. Ne-verili mu. Ježiš im po týchto slovách nedal dôkaz. Nemohli si „overiť“. Lebo oni nechceli veriť a dôkaz by ich aj tak nepresvedčil. Ne-verili, ne-dôverovali, ne-chceli uveriť overeným dôkazom. Veď Ježiš urobil pred nimi dosť zázrakov.
Overiť nie je opozitum veriť. Poviem to teraz tak matematicky. Overiť je ako matematická funkcia. Ak hodnotu „viera“ preženieme funkciou „overiť“, výsledná hodnota sa bude v limite rovnať hodnote „vedieť“. Ale len v limite. ...v nekonečne.
Na záver ešte čo hovoria niektoré slovenské výkladové slovníky o pojmoch veriť, neveriť, overiť.
Veriť
- dôverovať, dúfať, spoliehať sa
- byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho
Syn. – dôverovať – verí, dôveruje niekomu
- byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho
Syn. – dúfať, mať nádej, veriť, dúfať v uzdravenie
- hovor. (v zápore) nebyť schopný, nemôcť, nevedieť
Neveriť
-pochybovať, nedôverovať
prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihne • nemať istotu • nebyť si istý • byť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spraví • nedôverovať • neveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam
Overiť
na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)