Je BOH všemohúci?
Veľmi špekulatívna otázka. Pamätám sa už ako dieťa, keď nám ateisti dávali neriešiteľnú úlohu. Vie Boh stvoriť taký obrovský kameň, ktorý nedokáže zdvihnúť? Aj odpoveď Áno aj Nie znamená popretie nejakej dogmy o Bohu. V každom prípade Boh nedokáže všetko. Poviete si, veď ide len o slovnú hračku na zneistenie viery detí.
Mám pre Vás inú otázku a tá už nebude tak fatálne vykonštruovaná. Dokáže Boh zničiť zlo vo svete? Ak povieme nie, tak naša viera sa dostane tak na úroveň gréckych bájí.
Ak povieme áno, nasleduje okamžite ďalšia logická otázka – prečo to teda neurobí? Ako sa môže pozerať na utrpenie ľudí a nič s tým neurobí! Teraz vznikne už vejár odpovedí. Inak odpovedia teológovia, inak filozofi, inak trpiaci, či umierajúci človek. Kde je pravda?
Ak sa chceme aspoň trochu priblížiť k logickému pochopeniu konania Boha, musíme si predtým odpovedať aspoň na niekoľko otázok? A skúsiť objaviť kto je to Boh, aký je Boh a ako by sa dal charakterizovať. Až potom sa môžeme pýtať, prečo robí tak, ako robí.
Jeden kňaz mi raz po dlhšej debate povedal: Boh miluje aj Satana. Vnútorne som sa vzbúril proti tomuto tvrdeniu. No neskôr som predsa len o tejto vete rozmýšľal a dospel som k zaujímavým myšlienkam. Ale nebudem predbiehať.
Prelistujeme si Bibliu. Starý zákon, Nový zákon.
Vieme, že ...
...Boh všetko stvoril. Stvoril všetko a z ničoho. Všetko čo vidíme okolo seba, všetko je jeho dielo. Celý neživý svet sa roztočil na jeho slávu. Všetko živé. Stvoril mňa, aj teba. Urobil z teba osobnosť so smiechom, so slzami. S pocitmi. Vložil do teba i do mňa obraz svojej lásky a urobil nás zodpovednými. Dal nám schopnosť vyberať si. I odmietať.
Vieme, že ...
... Boh je to nekonečná spravodlivosť. Dobrých ľudí odmeňuje a zlých tresce – učili sme už ako deti na náboženstve. A tu je otázka, kto, Pane, obstojí? Ale prečo nás tresceš, keď si nás takých stvoril? Prečo si nás nestvoril takých, aby sme odolali zlu? Alebo to bol tvoj plán, aby sme zlyhali?
Vieme, že ...
... Boh k nám je nepochopiteľne milosrdný. Len preto máme šancu dostať sa k nemu.
Ešte sme spomenuli len niekoľko vlastností Boha, ktoré sa len tak hýria v Biblii a už hneď obrovský rozpor. Spravodlivý – milosrdný. Tak spravodlivý alebo milosrdný? A ak milosrdný, tak kedy, prečo a ku komu? Prečo sa mi to spája s korupciou?
Myslím si, že rozpor je tu len preto, lebo to, čo som spomenul doteraz, tak to všetko nie je to, čo charakterizuje Boha. Tieto vlastnosti určite Boh má, ale nie je to pilierom jeho charakteru. Je to len vlastnosť, ktorá sa prejavuje navonok. Starozákonný človek sa Boha bál. Snáď sa pred Bohom aj skrýval ako Kain, lebo si uvedomoval práve tú Božiu spravodlivosť. Možno ho mal až za tyrana. Veď v ľudskom ponímaní si preložil spravodlivosť do jednoduchého: Oko za oko, zub za zub.
Novozákonný človek sa utieka skôr k Božiemu milosrdenstvu. Akosi cíti, že bez toho milosrdenstva to nejde. Ale...
Odhoďme všetky zložité predstavy o Bohu. Odhoďme všetky partikulárne charakteristiky. Pretože všetky vychádzajú z jednej jedinej:
Boh je čistá láska.
Čistá láska miluje všetko a vždy. Čistá láska stvorí, aby mala koho milovať. Čistá láska, ak je to potrebné, tak je spravodlivá, lebo miluje. Čistá láska ak je to potrebné, tak je milosrdná, lebo miluje. Aj mňa, aj teba. Aj anjela. ...Aj zlo? Nie zlo nie! Ale mňa áno. A som dobrý? Noooo, niekedy? A som aj zlý? Nooo, niekedy! A Boh ma miluje len niekedy? Nie! Boh nás miluje vždy. Boh miluje zlo? Nie. On miluje teba, mňa, anjela. A vždy! A aj morálne padlého človeka. Aj padlého anjela. Boh nemôže zničiť zlo dnes, zajtra. Lebo by zničil aj mňa, aj teba. Boh nemôže zničiť to, čo miluje. Boh vlastne nedokáže iné, ale len a len milovať! Jeho všetko konanie vychádza z lásky a takto sa musíme pozerať na celé jeho dielo. Na stvorenie, na spasenie. A zrazu v tom je logika.
Asi nikdy úplne nepochopíme, prečo Boh stvoril tento svet taký, aký je. Jasné je len jedno. Musel nám dať na výber. Ináč by sme neboli slobodní. Pridŕžajme sa názoru, že Boh je čistá láska. Potom všetko jeho konanie sa musí točiť okolo lásky. Preto motívom jeho konania musí byť láska. Potom jediným motívom stvorenia musí byť láska. Boh nás stvoril preto, lebo chcel niekoho milovať a chcel byť milovaný! A preto na svoj obraz stvoril človeka – a preto prvoradým poslaním a „využitím“ človeka je milovať. Ak by nás stvoril len ako milujúce bytosti bez výberu, boli by sme len naprogramované roboty, ktoré nemajú inú možnosť. To by asi pre lásku nestačilo. On chcel, aby ho jeho stvorenstvo skutočne milovalo. Musel preto vytvoriť svet, v ktorom sa dá rozhodovať. Musel vytvoriť duálny svet. Náš svet. Svet tepla a mrazu, svet aniónu a katiónu, svet hmoty a antihmoty, svet dobra a zla. Ak tvoríme v duálnom svete niečo z ničoho a chceme zachovať rovnováhu, vždy bude platiť, že ak niečo prihrievame, niekde bude niečo chladnúť.
Vrátim sa k úvodnej otázke. Je Boh všemocný? V čisto teoretickej rovine áno. Je všemocný. Prečo teda, ak môže, prečo nezničí zlo? Lebo on sám obmedzil svoje „kompetencie“. Z lásky k nám. Aby my sme boli slobodní. Boh obmedzil svoju všemohúcnosť preto, aby sme my boli slobodní. Aby sme mali možnosť povedať mu nie! Pre mňa je toto úplne absolútne najfantastickejší prejav lásky.
Takže ako to uzavrieme? Čo vieme o Bohu a čo je z toho pre nás podstatné.
- Boh je síce všemohúci, ale nikdy nám nezoberie našu slobodnú vôľu, lebo by nám tým obmedzil schopnosť slobodne milovať. Nemali by sme si z čoho vyberať. Padol by princíp slobodného výberu. Stali by sme sa robotmi. Nemilovali by sme slobodne.
- Boh je všemohúci, ale nemôže zničiť zlo na svete. Zrušil by tým podstatu duálneho sveta. Kategória dobra a zla by neexistovala. Nemali by sme si z čoho vyberať. Padol by princíp slobodného výberu. Stali by sme sa robotmi. Nemilovali by sme slobodne.
- Zlo bude zničené zničením sveta v dobe, keď človek urobí konečné rozhodnutie a už nebude potrebný duálny svet. Človek sa rozhodne a už viac sa nebude musieť rozhodovať a teda už nebude potrebný tento duálny svet.
Ešte raz sa budem opakovať, ale pre pochopenie dobra a zla si vezmem prirovnanie ku katiónu a aniónu. Ak chcem hmotu, musím mať atómy a tie atómy musia obsahovať anióny a katióny. Ak sa mi prestanú anióny páčiť, nemôžem ich proste z atómu vyňať. Atóm by už nebol atómom a celá hmota by prestala byť hmotou. Tak podobne to asi bude aj v tom „inom“ svete. V záhadnom svete dobra a zla. Ak by Boh zničil zlo, prestali by sme vnímať aj dobro. Je to ucelené dielo s určitými zákonmi. A platia rovnako nemenne ako aj fyzikálne zákony. Ak chcem dielo využívať, musím ho prijať kompletne.
Čo bude potom, keď už nebude existovať tento svet je ťažko si predstaviť. Možno opäť svet materiálny. Aký, je mi záhadou. Neviem si predstaviť nepominuteľný, nerozporuplný, bezvývojový materiálny svet.