Ako Mrmlík zachránil Miškov palček.
Augustín Marko
Kedysi dávno, veľmi dávno, keď bol Miško ešte malý, cmúľal si palček. Nespokojný Palček sa preto často hneval na Miška. Ale nedokázal Miška od toho zlozvyku odnaučiť. Aj sa občas strčil do horčice, ktorú Miško neznášal. Inokedy sa zase strčil do rukavičky alebo sa schoval pod perinu, aby ho Miško nenašiel. Ale nepomáhalo. Miško ho vždy strčil do pusy a cmúľal a cmúľal a cmúľal. Palček sa stále stenšoval a stenšoval a stenšoval. Nakoniec už bol taký tenulinký, že vypadoval z každej rukavičky. Palček sa preto tak nahneval, až pukol. Miška to zabolelo. Utekal k mamičke a mamička mu palček ponatierala mastičkou. Palček sa rozhneval ešte viac. Veď sa nemohol ničoho chytať, lebo by všetko zamastil. Rozhodol sa, že s tým Miškom treba niečo robiť. Ale čo? Ako si on, taký malý Palček má poradiť s veľkým Miškom?
Raz večer sa opakovalo to, čo takmer každý večer. Miško sa prezliekol do mäkkého kvetinkového pyžamka, ľahol si do postele a prikryl sa perinkou, z ktorej sa na neho usmievalo množstvo rôznofarebných medvedíkov.
„Miško, spi a necmúľaj si ten palček,“ povedala mama Miškovi, keď mu dala krížik na čelo a do rúk mu vložila fľašku plnú teplého kakaa.
Miško sa potichučky prikryl a spokojne si ťahal kakauko z fľašky. Ten dudlík je fantastický. Len škoda, že kakauko sa rýchlo míňa. Keď Miško dopil kakao, potichu odložil fľašku k posteli. Macíka Mrmlíka si položil na vankúš, sprisahanecky na neho žmurkol. Potom si vytiahol perinku až po ústa a opatrne a tajne, aby to ani Mrmlík nevidel, si strčil palec do úst. Netrvalo dlho a Miško spokojne zaspal. Len Palček smutne vzlykal. Vedel, že na druhý deň bude zase celý červený a možno aj celý dopukaný. A to veru vie poriadne bolieť.
Keď už nastalo všade ticho, na vankúši sa čosi pohlo. Niečo chlpaté, ušaté a s veľkými očami. Palček veľmi dobre vedel, kto to je.
„Zase ťa cmúľa?“ spýtal sa Mrmlík, lebo v tme nevidel. Navyše Miškove ústa aj s Palčekom boli skoro celé po perinkou.
„ Zase,“ odvetil Palček a ticho sa rozplakal.
„Tak toto už nie. Veď už je to veľký chlapec“ nasrdil sa Mrmlík. „Budeme musieť niečo vymyslieť!“ Strčil sa pod perinu, schytil Miškovu ruku a snažil sa vytiahnuť Palček z Miškovej pusy. Ale Miškova ruka vážila akoby bola z olova a macíkovi sa ňou nepodarilo ani pohnúť. A tak len s Palčekom celú noc hútali ako Miškovi prekaziť je chúťky na palček. Hútali, hútali a veru aj niečo vyhútali.
Konečne nastalo ráno. Palček celý červený a mokrý konečne ušiel z Miškovej pusy.
„Fuj, aký som celý zaslintaný,“ nepáčilo sa to Palčekovi. Ale Miško si to nevšímal. Až poobede, keď si chrúmal čerstvé jabĺčko, prišiel za mamou:
„Mami, zase ma bolí ten neposlušný palček. Au, ako to štípe,“ zamrnkal Miško.
„Neposlušný palček?“ pokrútila mama hlavou. „Neposlušný Miško!“
„Ach Miško, Miško,“ vzdychla si mama. Palček sa smutne pozrel na mastičku, ktorú mama chytila do rúk a najradšej by sa schoval do Miškovej ruky. Zase bude celá mastný!
„Zase si mal celú noc palček v ústach. Počkaj, natriem ti ho, aby sa ti čím skôr zahojil.“
Večer sa tomu predchádzajúcemu podobal, akoby mu z oka vypadol. Vypiť fľašku kakaa, zavrieť oči, počkať, kým maminka odíde a šup palček do pusy.
Ale dnes Miškovi predsa len niečo zavadzalo. Niečo chlpaté sa mu dostalo do úst.
„Fuj!“ skríkol Miško. „Čo to tu je?“
„Miško, prečo dávaš moju packu do tvojich úst?“ spýtal sa Mrmlík.
„Bŕŕŕ, ako som sa zľakol. Tvoja labka sa veru nedá cmúľať,“ odvetil Miško a vytiahol si palec z pusy. Na palčeku mal zaveseného chlpatého, plyšového macíka.
„Pusti mi ten palec!“ povedal rázne Miško. Mrmlík pustil Miškovi palček a rýchlo sa presunul Miškovi na hruď. Objal Miška okolo krku a hlavu si položil na jeho tvár tak, aby sa Miško palčekom nedostal do úst.
„Čo to robíš?“ spýtal sa Miško. Ale to už Mrmlík spal. Miško sa ani nepohol. Nechcel Mrmlíka zobudiť. Po chvíli radšej objal macíka oboma rukami, aby azda nespadol z postele. Miško bol presvedčený, že takto nezaspí ani do rána. Ale už o chvíľku si spoločne s Mrmlíkom odfukovali pieseň unavených.
A takto spali až do rána. Keď mamička prišla ráno Miška budiť, našla ho v objatí s Mrmlíkom. A Palček? Ten sa spokojne usmieval – suchunký a peknunký.
Odvtedy mamička nikdy nezabudne Mrmlíka vložiť Miškovi do postele s upozornením:
„A drž si ho oboma rukami, aby Mrmlík nespadol v noci z postele.“
A tak sa konečne Miško odnaučil cmúľať palček. Palček si pochvaľoval, že nie je zaslintaný alebo mastný, Miško sa tešil, že ho palček nebolí. A Mrmlík, ten je rád, že pomohol svojmu Miškovi.