Odkrývajme významové vrstvy Ježišových slov
Občas som smutný, keď sedíme my, veriaci a zamýšľame sa nad Ježišovými slovami. Zvyčajne je to tak, že ak sme desiati, piati z nás nepovedia ani slovo. Ďalší dvaja vo všetkom vidia analógiu s ich životom a čakajú na znamenia. A traja smelo povedia svoj názor. Nie je nič výnimočné, keď sa naše názory diametrálne odlišujú. To je v poriadku, pokiaľ nenastane situácia, že jeden svoj názor vyhlasuje za dogmatickú pravdu, druhý tú dogmatickú pravdu argumentačne napáda a tretí vyhlási, že sa obaja mýlia, pretože tento preklad je zlý a všetko je úplne inak. Myslím, že tí siedmi počúvajúci musia z podobnej debaty odísť poriadne znechutení.
Je nesprávne, keď povieme protichodný názor? Nie, nie je. Je možné, že preklad niektorej vety by sa dal aj inak preložiť? Áno je to možné. Kde je teda problém, keď len smelo presadzujeme svoju pravdu? No predsa v nás.
Našťastie už sme ďaleko od doby, keď autority tvrdili, že vysvetľovať písma má právo len osoba tomu poverená. Malo to vtedy svoj význam. Nízka úroveň gramotnosti a rozhľadenosti ľudí im neumožňovala správne pochopiť mnohé súvislosti evanjelia. A pri tých inteligentných to často dopadalo podobne ako pri nás. Vytvorili sa nezmieriteľné prúdy, ktoré len znechucovali tých počúvajúcich.
Ak čítame evanjeliá, je veľmi zaujímavé, ako rôzne ich dokážeme chápať. Ešte ako mladý som sa pustil do ich čítania. Pred mojimi očami sa zjavoval Ježiš a jeho učeníci. Historický Ježiš. Ten, ktorý tu žil pred dvetisíc rokmi a svojim životom nás nabádal, aby sme boli lepšími. Ježiša som chápal ako vyslanca Boha, ktorý nám prišiel povedať, že dá sa žiť aj inak. Keďže moje detstvo bolo spojené s kresťanskou výchovou, nemal som problém Ježiša pokladať za toho pravého. Za toho, kto je kompetentný nás napomínať a učiť. Lenže stretol som sa so svojimi spolužiakmi. So svojim kamarátmi, kolegami. Pozrel som si film o Ghádim, dozvedel som sa niečo o Hare Krišnovi, počul som o Budhovi, Konfuciovi. História ľudstva mala niekoľko velikánov, ktorí posúvali ľudstvo k vyšším métam. Iste, stále nado mnou najsilnejšie svietila osobnosť Ježiša. Lenže, nie je to len tým, že vychádzam z kresťanského prostredia? A tak som sa opäť zahĺbil do evanjelium. Už inak. Tie isté riadky, tie isté slová. Už som ho prestal vnímať ako učiteľa, ktorý chodí medzi ľudí a učí. Ani ako liečiteľa, ktorý chodí a lieči. Ani ako osobnosť, ktorá kade chodí, dobre robí. Na to všetko nemusel prísť na svet Boží Syn. Ježiš musel mať aj iné poslanie. A tak sa striedali rôzne chápania Ježišových slov, Ježišových skutkov. Raz som ho videl ako teológa, ktorý nám prišiel povedať, kto a aký je Boh, jeho Otec. Inokedy som cítil, že nám prišiel povedať, kto sme my, akí sme a akí by sme mali byť. Nie menej dôležité je, keď jeho slová chápeme ako objasnenie plánu jeho Otca. Keď nám ukazuje zmysel nášho trápenia sa tu vo svete. Ako často sa zamýšľam nad jeho slovami, keď mi rozpráva, čo má pripravené pre nás po smrti. A ako je fajn, keď mi to hovorí Ježiš, ktorý nie je sprostredkovateľ. Keď mi to hovorí Ježiš, ktorý má moc splniť, čo hovorí. Načo teda prišiel On na zem? Na všetko to, čo som spomenul a ešte na mnoho vecí, ktoré dnes nedokážeme pochopiť. Ktoré pochopíme možno pred smrťou. A iné veci možno pochopia ľudia o ďalšie generácie. Ale dnes je nám jasné a na to sa nechytá ani Konfucius, ani Ghándi a ani žiaden človek na svete, že nás prišiel spojiť so svojim Otcom. On Boh zjednotený so svojim Otcom, nás všetkých zjednocuje vo svojom tele a tým aj my máme možnosť zúčastniť na tomto zjednotení. To nie je sedieť niekde v kúte v Božom paláci. To znamená byť súčasťou Božieho kráľovstva. Súčasťou nám nepochopiteľného Božieho organizmu. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. Klišé?
Zdá sa vám, že som odbočil od témy? Ale nie. Chcel som tým len povedať, že ak niekto povie, že Ježiš prišiel na zem na to, aby boli ľudia k sebe ohľaduplnejší, má pravdu. Stačí doplniť len slovko aj. Ak iný povie, že prišiel, aby za nás zomrel, vstal zmŕtvych a tak nás vykúpil od našich hriechov, zase stačí povedať aj. Sú to vrstvy tej istej pravdy. Snažme sa spoznať všetky tieto vrstvy. A k tomu nám pomáhajú aj naši blížni. Svojimi očami nám odhaľujú to, čo mi častokrát svojimi nedokážeme vidieť. Nesnažme sa im zavrieť oči naším arogantným vystupovaním.